Zoja

No, Zojka. Príbeh zatiaľ bez šťastného konca. Ale tento jej príbeh aspoň priniesol záchranu iným mačičkám.

Zojka je mama Nemesis a mala smolu, že sa ocitla u tejto osoby. Tam bola pár mesiacov, ochorela tam dermatofytózou a tiež zápalom dýchacích ciest. Odobrala som ju a liečili sme. Bola u mňa takmer rok! Nik ju nechcel, pretože bola plachá...až napokon si ju adoptovala pani, ktorej ihneď padla do oka. 

Jej inzerát tu.

To by bolo všetko super...až na to, že pani mala veľmi nevhodnú sieť proti hmyzu - pripevnenú len suchým zipsom. Ale Zojka nebola z tých, čo by vysedávali na parapete a vyskakovali na vysoké miesta...až dokým sa to nestalo. Pani prišla z práce, Zojka nikde. Prízemný byt. Zojka využila príležitosť, keď víchrica otvorila staré okno a odhrnula si sieťku. Alebo ju prievan zhodil pomocou okna...neviem.

Spustila som pátraciu akciu, aj som Zojku videla ešte noc, v deň kedy sa stratila, ale ako chytiť totálne plachú mačku? Len som ju odplašila ešte ďalej 😩 Preto som ani letáky nevyvesila, ani som to nezdieľala. Hľadajúci by ju odplašili ešte ďalej. Rok som chodila hľadať, verila, že Zojka má aspoň maličkú šancu sa zachrániť, pretože bola veľmi dlho predtým na ulici a reflexy má ozaj obdivuhodné. 

Pri jednom z hľadaní Zojky som narazila na zhruba 20-člennú kolóniu pouličných mačiek.

Stal sa zázrak a presne rok po tom, ako sa Zoja stratila, sa aj našla. Nie v tej kolónii 20 mačiek, ale oproti miestu straty, v záhradke pri dome si hovela každý deň na rovnakom mieste, ľudia z domu ju prikrmovali. Vraj tam bola celý čas. Neváhala som a vzala ju. Nateraz je v dočaske.