akcia "zberateľka"

Toto sa stalo na moje narodeniny 8.3.2017 a trvá to dodnes, nech je dnes akýkoľvek dátum.

Najskôr uvedenie do obrazu:

Viete, kto je to zhromažďovateľ? Je to človek, ktorý má nutkavú potrebu zhromažďovať veci a nedokáže sa ich vzdať. Môže ísť o rôzne sošky, obaly, bezcenné haraburdy a odpad. Horšie je, ak človek zhromažďuje domáce spoločenské zvieratá. Stáva sa to najmä s mačkami. Je to psychická porucha, presnejšie forma obsesívno-kompulzívnej poruchy. Takýto človek zvyčajne TUŠÍ, že má nejaký problém, ale ani za nič na svete by si to nepriznal. Je to ako so závislosťami - veď ktorý alkoholik si prizná, že má problém? Dal by aj ruku do ohňa, že to zvláda a všetko má pod kontrolou. No ale nemá.

Ako som spomínala, 8.3.2017 som sa chystala s partnerom na výlet. Stretla som vo vchode moju susedku. Registrovala som ju, vedela som, že má mačku/mačky, ale nič moc som o nej viac nevedela. Ona tiež registrovala, že mám mačky a nejakým spôsobom sa mačkám venujem.

Oslovila ma, či jej neviem poradiť (toto slovo bude o chvíľu znieť totálne absurdne) - včera sa jej okotila mačka a jeden z kocúrov 2 mačatá zožral.

Priklincovalo ma do zeme. 

1) Ako sa môže zodpovednému majiteľovi len tak okotiť mačka? 

2) JEDEN Z KOCÚROV??? Koľko má teda kocúrov? A mačiek? 

3) Ako sa mohol dostať kocúr ku kotnej/rodiacej mačke/čerstvej mame? 

4) Mačatá požierajú buď nekastrovaní jedinci alebo akýkoľvek jedinci v prípade, že sú premnožení a/alebo v nevhodných podmienkach...ako môže mať človek v 1 priestore nekastrovaného kocúra a súčasne nekastrovanú/kotnú/rodiacu mačku? Koľko mačiek sa tam vlastne nachádza...? 🤨

Myšlienky som zahnala, lebo som išla na výlet a ak by som ich nezahnala, stojím tam priklincovaná dodnes. Ale už sa mi v hlave rodil plán, pretože tie zvieratá očividne potrebovali pomoc. Nemohla by som už ďalej pokojne existovať s vedomím, že o pár bytov ďalej na mojom poschodí žijú mačky v zlých podmienkach.

Pod prísľubom pomoci/rady som si o niekoľko dní susedu pozvala k sebe, aby som vyzistila situáciu a mohla konať. Očakávala som jeden z najhorších prípadov týrania zvierat a povedala som si, že ma nesmie nič prekvapiť a musím si zachovať totálne chladnú hlavu a racionálne myslenie, emócie vypnúť (aké šťastie, že to viem!), pretože inak nič nevyriešim. Tušila som tam zhromažďovanie. 

Uvedomovala som si, že suseda má pravdepodobne poruchu osobnosti/psychickú poruchu a podľa toho som volila prístup k nej. Viem, že s takýmito ľuďmi treba mať extrémnu trpezlivosť, byť k nim láskaví, súcitní. Treba sa vyzbrojiť obrovským nadhľadom a záujmom, veci riešiť jemne, ale dôsledne a rovnako tak treba mať železnú sebadisciplínu. Je to niečo, ako keby ste sa zahrali na chápavého rodiča, ktorý chce pomôcť týranému dieťatku. V žiadnom prípade nesmiete takému človeku niečo vyčítať, kričať naň či nadávať mu, prípadne sa vyhrážať násilím. Takýto človek si totiž s najväčšou pravdepodobnosťou nesie nejakú traumu a nielen jeho zvieratá, ale aj on sám je obeťou. Ak by som zvolila emócie (konkrétne nenávisť voči tyranovi zvierat), nič by som nevyriešila a suseda by sa ešte viac uzavrela do seba, zvieratá u nej by sa kopili, niektoré by na to doplatili životom a situácia by sa zhoršovala. 

RESULT z r.2017

Viera R. má 48 rokov a cca 20 mačiek v 2-garsónke. Jedna z mačiek je kotná, jedna kojí 2 mačiatka (zvyšné 2 zožral ten kocúr). Väčšina mačiek samozrejme nekastrovaná. 

Najhorší smrad na svete je pižmo nekastrovaného kocúra. Tento smrad sa u mňa v bytovke na 7.poschodí okolo jej bytu kumuluje už dlhší čas. Viera na mňa zapôsobila dojmom psychicky veľmi labilnej, konfliktnej a prchkej povahy. Verí, že má vo všetkom pravdu čo sa zvierat týka a všetkému sa najlepšie rozumie. Je presvedčená, že ľudia, ktorým smrad alebo jej správanie vadí, sú zlí a chcú jej len uškodiť. SVOJE CHYBY NEVIDÍ, PRETO NEMÁ DÔVOD NIEČO MENIŤ. Vidí len cudzie chyby a veľmi rada a často na ne poukazuje, aby odvrátila pozornosť od vlastných.

Poznáte príslovie "Cudzie hriechy na nose a vlastné doma na vešiaku"? Neexistuje osoba, ktorej by sa viac nehodilo.

Mne je úplne jedno, aká je. Mne vadí, že tie zvieratá žijú v takom prostredí a bezprízorne sa množia. Takto medzi nimi kolujú rôzne mačacie choroby a raz sa stane, že ich tam bude 100. Smrad okolo jej bytu však nie je spôsobený len nekastrovanými kocúrmi, ale aj tým, že táto pani nemá na podstielku a cicušky špinia kade-tade. Predstavte si húfy, tisíce švábov na každom povrchu, všade pavučiny a pavúčie pupy (to sú také tie hniezda pavúkov, čo vyzerajú ako kúsky vaty). 100 rokov nepoužívané veci, miliardy sošiek, sviečok, časopisov, kelímkov, riadov, plyšákov, oblečenia, kus nábytku na ďalšom atď. Vrecia starých vecí naukladané na kopu takmer po strop v rohu izby, žiaden priestor na život mačky, nieto človeka.

Keďže na Slovensku zákon takéto veci zriedkakedy rieši, rozhodla som sa to vziať do vlastných rúk. Cez občianske združenie, ktoré sa venuje záchrane mačiek a ktorého som členom (OZ MačkySOS), som jej vybavila kastrácie a ošetrenie mačiek, pretože ona žije z minimálnej mzdy a v živote by nemala peniaze na veterinárne ošetrenia pre všetky tie mačky. Budem ich postupne odoberať a hľadať im normálne domovy. Najskôr ich karantenizujem, vykúpem, čo bude treba, to im preliečim. Potom ich budem inzerovať. 

rok 2021

Zatiaľ som odtiaľ vzala spolu cca 34 mačiek (je rok 2021) a umiestnila som ich do normálnych domovov. Zopár jedincom som pomôcť nedokázala a uhynuli. Pre predstavu - nemala ich všetky súčasne doma. Ona totiž mačky zhromažďovala aj počas toho, ako som jej ich postupne odoberala. Viete si predstaviť, aká bezmocnosť ma chytala? 😀 Že to nebude mať konca? A ono to ani konca mať nebude. 

Všetko išlo pomaličky a postupne, sprevádzalo to množstvo rozhovorov a dohôd (väčšinu z nich porušila). Tu si treba uvedomiť, že táto diagnóza sa nedá vyliečiť. To nefunguje tak, že sa s ňou porozprávam a ona bude zrazu "normálna". Ja môžem akurát to jej zhromažďovanie dostať ČIASTOČNE pod kontrolu a vziať odtiaľ čo najviac mačiek, ale jej vzorce správania nezmením. Úspech bude len to, keď mi žiadne zviera nezatají a budem mať aspoň prehľad, koľko a v akom stave ich doma má. 

PODOTÝKAM, ŽE MI NEJDE O OHOVÁRANIE, ŠIKANOVANIE ALEBO UBLIŽOVANIE TEJTO OSOBE. HĽADÁM LEN RIEŠENIE SITUÁCIE A SPÔSOB, AKÝM OCHRÁNIŤ ZVIERATÁ PRED JEJ "OPATEROU".

Momentálne má doma 3 svoje mačky, ktoré jej už ostanú + 1 starého psa. Vysvetľovala som jej, že môžeme pomáhať mačkám z ulice spoločne, ale vôbec sa nechytá. Ona potrebuje brať tie mačky natajňáša a 1000x opakovať rovnakú chybu. Tou chybou je väčšinou nedodržiavanie karantény - my ako OZ Mačky SOS sme jej mačky veterinárne ošetrili, odčervili a vrátili, až keď boli na parazity negatívne. No a ona si tam potom viac-krát natajňáša nejaké mačky dovliekla a vôbec ich neoddelila (toto som jej vysvetľovala snáď miliónkrát...). 

Takže v súčasnosti robím dočasnú opateru prevažne mačkám, ktoré si dovlečie domov. Je to neskutočne náročné od nej tie mačky mámiť, pretože mi to strašne komplikuje zahmlievaním a zatajovaním rôznych dôležitých skutočností. Ale za tie micky to stojí...ak by som jej do toho nezasahovala, veľa mačiek by tam skončilo svoj smutný život.

ZBERATEĽKINE "OBETE"

Tieto mačky (ktoré prežili) som jej s jej dovolením odobrala, vyliečila a našla im domovy. Niektorým však zo zanedbanej starostlivosti ostali dlhodobé následky. Všetky veterinárne  záznamy o nich sú na CatVet klinike.

Potom som jej 4 mačky, ktorých sa vzdať nechcela, tiež ošetrila cez OZ MačkySOS a najmä - odkarantenizovala, nech tam nemá parazity. Spravila som so susedou akúsi "dohodu" (ktorú ale aj tak vždy porušila), že ak vezme nejakú mačku a bude jej chcieť pomôcť, nech ju zavrie v izbe do karantény, aby sa opätovne nenakazili jej mačky parazitmi a nech mi to aspoň oznámi, aby som mohla ihneď zabezpečiť veterinárnu starostlivosť. Bohužiaľ mi ale väčšinu mačiek priznala až keď som sama niečo tušila alebo keď jej spôsobom "starostlivosti" spôsobila nejaký problém a potrebovala to riešiť, nekarantenizovala ich a ja som teda až po čase mohla zahájiť liečbu novo prijatej mačky. Áno - až keď tá nová mačka preniesla parazity na jej mačky, ktoré jej OZ MačkySOS predtým zadarmo ošetrilo.

No a potom veľmi rada dáva najavo, ako novoprijatej mačke pomohla, že ju vzala a teraz si môže hľadať nový domov.

Pravda je pritom taká, že potenciálne zdravú mačku zdravotne najskôr zdevastuje vo svojom špinavom byte a potom ja to hasím. Prevencia nefunguje - keď už tuším, že má nejakú novú mačku a pýtam sa jej akoby náhodou, či nejakej mačke chce pomôcť a pripomeniem, že som jej k dispozícii, nepovie mi to. Ona chce vlastniť a mať kontrolu. Paradoxne kontrola je jedna z vecí, ktoré absolútne postráda.

Avšak nasledujúce mačky sa tam aspoň nezdržali dlho, pretože som si rozhodila sieť dočasiek a viem niekedy celkom rýchlo zareagovať a mačku jej odobrať:

Títo kocúri sú stále u nej. Je zázrak, že sa im zatiaľ vyhýbajú vážne ochorenia, i keď neviem celkom presne, v akom stave sú v tomto momente. Všetci sú ale nezaočkovaní a sú nosiči calicivírusu, i keď aktuálne príznaky nemajú (všetky mačky, ktoré kedy vzala, sa buď nakazili u nej, alebo už choré prišli a jej sa ich samozrejme ani s pomocou veterinára nedarilo úplne vyliečiť z dôvodu nehygienického prostredia, žiadnej karantény a chabej výživy).

A ČO NA TO JEJ VETERINÁR?

Tu by som chcela opäť upozorniť, že ani v tejto časti článku mi rozhodne nejde o to, aby som dotyčných ľudí zdiskreditovala alebo ohovárala. Snažím sa čo najpresnejšie, najpravdivejšie a/alebo najpravdepodobnejšie opísať skutočnosti, ktoré sú mi známe, aby si aj nezaujatý čitateľ vedel situáciu predstaviť v podobe čo najbližšej skutočnosti.

Viera R. chodí so svojimi zvieratami aj k veterinárovi. Tieto informácie o jej veterinárovi mám iba z jej strany, čiže môj úsudok nemusí byť relevantný. Ona a jej veterinár sú zrejme dosť nešťastná kombinácia - on s mäkkým srdcom jej často kvôli tým zvieratám platbu odpustí alebo umožní "na sekeru", prípadne jej účet zaplatí niekto iný (ja nie!), komu je zvierat ľúto. Ona zas vedomá týchto výhod a zneužívajúc ich sa tvári, že mačkám zabezpečuje riadnu veterinárnu opateru sama od seba.

Rovnako tak si viem predstaviť, že chudák veterinár chce mať od nej pokoj (už som spomínala, akú konfliktnú povahu táto pani má) a preto prižmuruje 4 oči nad ňou a snaží sa čo najlacnejšie riešiť tie najakútnejšie problémy jej mačiek, pretože si je vedomý jej finančnej situácie a jej neschopnosti napr. podávať nejakú zložitejšiu naordinovanú liečbu alebo diétu a zároveň mu na zvieratách záleží a chce im pomôcť. Určite tuší, že jej zvieratá nežijú v najlepších podmienkach (musí z nich cítiť ten smrad pochádzajúci z jej bytu) a keď si prirátame povahu (príp. poruchu osobnosti) Viery R., s týmto vedomím sa teda veterinár nepokúša poučiť ju o spôsobe chovu zvierat. Viem si tiež predstaviť, ako mu Viera zatajuje rôzne dôležité skutočnosti ohľadom zdravia svojich zvierat a prostredia, v ktorom žijú, pretože zatajovanie je jej prirodzená šablóna v správaní.

Čiže záver je taký, že táto moja suseda síce ako "vzorná chovateľka" k veterinárovi chodí, no vo väčšine prípadov je to dosť neúčinné, keďže veterinár si dôležitých skutočností nie je vedomý, napr. spôsobu jej chovu. 

Príklad:

Vzala do opatery mačiatko Auroru. Išla s ním k veterinárovi na odčervenie, veterinár mačiatko odčervil. To by bolo super, avšak medzitým prichýlila 2 mačky, zatajila mi ich, nekarantenizovala ich, všetky mačky od nich dostali škrkavky. Mačiatko Aurora dostalo aj giardie a isospory, pretože bolo maličké a jeho organizmus nemal takú obranyschopnosť ako ostatné, dospelé mačky. Následne išla riešiť k veterinárovi Auroru, pretože mala hnačku a nechcela papať. Veterinár o začervení nevedel, veď on predsa Auroru odčervoval (netušil a asi sa ani nepýtal na kontakt s cudzími mačkami). No tak sa riešila hnačka a tráviace problémy Smectou a inými doplnkami výživy proti hnačke. Aurora už potom hnačku nemala, všetci boli spokojní...ale parazity v nej ostali a až ja som to chúďa parazitov zbavila, keď bola u mňa v dočasnej opatere. Ale to už mala z tých parazitov takú oslabenú imunitu, že ju napadla aj pleseň, čiže aj to som jej musela vyliečiť. Suseda si samozrejme žiaden problém nevšimla, pretože mačiatko (ako každé mača) bolo hravé a aktívne. Len apetít malo znížený, čo suseda okomentovala, vraj "mačiatko vymýšľa a nič mu nie je dobré, asi to nebude dobrý jedák".

Podľa môjho názoru je takýto prístup od nej niečo neuveriteľne kruté a bezohľadné.

Aurora je už v novom domove a zdravá. Ale na svoj vek má nižšiu hmotnosť, než by mala mať. Trvalo mi dosť dlho, kým som od nej Auroru vymámila, pretože si ju chcela nechať aj napriek tomu, že pre ňu nebola schopná zabezpečiť riadnu veterinárnu opateru, resp. úmyselne zľahčovala jej zdravotný stav, aby si ju mohla nechať len z vlastnej roztopaše.

Aby bolo jasné - ešte naposledy pripomeniem, že tento článok naozaj nie je o tom, aby som dotyčnú osobu za jej chrbtom poohovárala. Ja som sa jej v prvom rade pokúšala pomôcť (o čo sa dodnes snažím) a s nekonečnou trpezlivosťou a láskavosťou som jej vysvetľovala (a stále vysvetľujem) dôsledky jej počínania. Rovnako tak som jej vysvetľovala, ako robiť karanténu a ako si byt pre jej činnosť prispôsobiť. Vysvetlila som jej všetko o mačacích chorobách, ich riešeniach a liečení, dokonca som jej napísala manuál na karanténu vo forme, aby to aj blbec pochopil. Prisľúbila som jej zdarma veterinárnu opateru cez OZ MačkySOS, pokiaľ bude všetko správne dodržiavať. Nadšene s tým súhlasila, ubezpečila ma, že všetkému rozumie...ale nič nedodržiava, mačky berie naďalej "natajňáša", bez karantény, žobre pre ne krmivo, podstieľku do WC zriedka kedy kupuje, nerieši zdravie vlastných zvierat. Zaujímajú ju len tie cudzie mačky na ulici - na nich si všimne aj ten najbanálnejší zdrav. problém, aby mala zámienku si ich doniesť domov a v jej ponímaní im "pomôcť". Takto je to totiž pohodlnejšie, než niečo dodržiavať - veď predsa - k veterinárovi chodí...