ako vznikol "iný level" mojej lásky k zvieratám
Skoro každý človek vám povie, že má rád zvieratá, predsa nebude za "bezcitného" a láska k zvieratám je dnes aj tak trochu "in".
Tiež som bola "taká". Posúďte sami:
Mala som 3 mačky:
Jack (nar.10.3.2008) - britský biely bez PP, kúpila som ho na Bazoši za 4.000.sk od množiteľky z Nitry,
Luna (nar.17.6.2008) - britská čiernostrieborná mramorová s PP (z Prahy, za 15.000.kč), chcela som jej nájsť frajera a množiť "whiskas" mačiatka,
no a potom Pusinka (nar.cca 2010) - obyčajná tigrinka z ulice, s ktorou to celé začalo.
Nasledujúce udalosti (formou "denníka") ma však naučili, že mať rád zvieratá nie je len "ťuťu-muťu", ale predovšetkým zodpovednosť za život tvora, ktorý je od nás ľudí závislý a sme to my, kto ovplyvňuje kvalitu jeho života, rozmnožovanie či otázku života a smrti.
19.9.2013
Nezaspím, kým to nedostanem zo seba.
Je mi ľúto, už som nemohla nič robiť, keď som započula jeho výkrik, utekala som som dole a chcela pomôcť, ale ten výkrik bol posledný. Asi spal pod autom aj so súrodencami a mamou a vodič o tom ani len netušil, keď odchádzal ráno do práce. Kocúrik s bielym srdiečkom na hrudi, už bol za dúhovým mostom a pozeral sa, ako balím jeho hebké telíčko do uteráku a pokojným hlasom tíšim jeho plačúcu mamu. Odniesla som ho na cintorín, naposledy mu pohladila fúziky a položila ho do hustých kríkov pri starom hrobe, kam už nik nechodí, na cintoríne sa hádam nikto nebude pozastavovať nad mojim plačom, a vtom mi zo zamračeného rána poslal slniečko malinký.....azda aby mi osušil slzy?
Nikomu som nepomohla a ešte k tomu som si privodila plač, ale považujem za správne, že som to tam išla skontrolovať. Smrť patrí k životu, to je normálne a stáva sa to, ale ľahostajnosť nad životmi bezbranných už nie. Priateľ mi hovorí, že by sa tak zachovalo veľa ľudí, išli by sa presvedčiť, či je mačiatko v poriadku. Prečo som si teda pripadala ako idiot...?
Nie pre to, že mám rada mačky alebo zvieratá celkovo, to nie je vôbec podstatné. Keď život odchádza, nezáleží na tom, aký vzťah máme k tomu tvorovi.
Je mi úplne jedno, že si niekto môže teraz pomyslieť, že mi to kvalitne šibe, zbytočne preháňam kvôli túlavej mačke, ktorých sú tisíce, som precitlivelá a "to mám ale problémy". Ale neviem, ako ináč vyjadriť svoju pokoru a úctu k životu, či už ľudskému či zvieraciemu. Vážim si život ako taký, nie len ten ľudský. Mrzí ma, keď viem, že niečo mohlo byť kvôli nám ľuďom lepšie, ale vykašľali sme sa na to. Myslím, že práve to ma robí človekom v pravom slova zmysle. Tento status zďaleka nie je len o mačiatku.
Pri úvahách, ktoré spustila táto príhoda, mi napadli aj životy detí -tak jednoduchých na výrobu, ale koľké majú kvalitné detstvo a vštepené duchovné bohatstvo?
Akoby prevyšovala kvantita nad kvalitou, čo do počtu životov na tomto svete.
20.9.2013
Informovala som sa, čo s uhynutými zvieratami, vraj na veterine sa telá podľa zákona likvidujú, tak som ho tam odniesla, nechcela som, aby to telo časom znečisťovalo miesto posledného odpočinku pre ľudí. Akurát, že cintorín, kde som ho zatiaľ uložila, bol už zamknutý. Tak som preliezla plot ako nejaká vykrádačka hrobov, zabudla tam dáždnik opretý o akýsi náhrobok, totálne premáčala tenisky, odviezla sa taxíkom, ktorý keby tušil, čo mám v tej taške...ale mission accomplished. Život ide ďalej.
23.1.2014
Spojila som sa s OZ MačkySOS a informovala sa o ich činnosti, o pomoci zvieratám a o iných veciach, o ktorých som dovtedy nevedela. Mamičku mačiatka som si ochočila a každý deň ju chodím kŕmiť. Chcem jej nájsť domov, na jar ju dám vykastrovať, aby už neboli žiadne nechcené mačiatka, ktorým hrozí nebezpečenstvo. Niekedy sa prídu najesť aj 2 súrodenci umretého mačiatka, už sú veľkí, plachí a samostatní.
1.3.2014
Milí priatelia, neuveríte, ale tento príbeh pokračuje nečakaným smerom.
Mamičke mačiatka (nazvime ju Pusinka) som na zimu vyrobila búdku, aby sa mala kde uchýliť. Jeden deň som si pri kŕmení všimla, že niečo je v búdke...bola to mŕtva mačka. Dala som Pusinke zbohom a spolu s mojim priateľom sme ju oplakali...vždy nás čakávala a zavolala typickým zamňaukaním...vyčítala som si, že som jej skorej nenašla domov a podobné myšlienky...
No ale aspoň som už vedela, čo s telom uhynutého zvieraťa! 😁
Asi o mesiac, keď sme s priateľom prechádzali cez parkovisko (to je miesto všetkých týchto udalostí), začuli sme známe mňaukanie. Pusinka! Žije...a je gravidná - vysoké štádium. Takže v búdke ležala mŕtva iná, veľmi podobná mačka.
Kto by sa len netešil na mláďatká...ale mačiek a psov bez domova je strašne veľa...a takto len pribúdajú na ulici, ľudia do nich kopú, otrávia ich, prejdú autom...čo je to za život? Radšej žiaden, ako s takýmito vyhliadkami. Nestihla som ju dať kastrovať, príroda ma opäť predbehla.
Ale chytro som ju vzala do prepravky a umiestnila u nás v kúpeľni (karantenizovala som ju od svojich 2 mačiek), aby som ju nemusela oplakávať ešte raz a naozaj. Ráno som sa spojila s pani, s ktorou spolupracujem na starostlivosti o opustené mačky (Občianske združenie MačkySOS), že čo teraz...a vraj sa bežne robia kastrácie kotných, aby sa zabránilo nekontrolovanému množeniu týchto mačiek a objednala ma s ňou na operáciu. Ok, rozmýšľala som, cez studené noci by mačiatka aj tak neprežili vonku a ísť nemajú kam, keďže sa jedná o pouličnú mačku a Pusinku by som si nakoniec nechala ja.
Ale keď mi Pusinka doma ukázala bruško a ja som zacítila, ako sa v nej malé mačičky hýbu ...zlyhala som. Pani z OZ mi povedala, že ma chápe, keďže som začiatočník a neviem ešte veci brať s takou chladnou hlavou. Ja som sa ponúkla, že Pusinku nechám u mňa porodiť a ona zas, že spoločne pohľadáme mačiatkam domovy.
Teraz ma napadlo, že v minulosti som chcela množiť na mojej Lune, mačke s PP. Netušila som, čo tým môžem spôsobiť, nemala som poňatie o nejakých chovateľských zásadách. Nakoniec som sa tejto myšlienky vzdala a ako 2-ročnú ju dala kastrovať, no túžba po mačiatkach sa mi mala splniť aspoň takýmto spôsobom - pri pomoci pouličnej mačke. Vravím si - príjemné s užitočným 😊
Takže, teraz už moja, Pusinka podstúpila vet. ošetrenie a testy na "pouličné" choroby, všetko ok, nenakazí moje mačky. Je to veľmi pokojná a vďačná mačka. Našla si nás, je to strašná zodpovednosť, keď si Vás nejaká mačka vyberie...nechápe to každý. Porodiť má tak do týždňa, veľmi sa teším na novú skúsenosť s mojim obľúbeným živočíšnym druhom-mačkou. Ale súčasne si uvedomujem, že sa tak stalo prvý a posledný krát v mojej "kariére" pomoci zvieratám. Pri mojej ďaľšej práci s pouličnými mačkami viem, že už nebudem nikdy môcť urobiť takúto výnimku, to by bolo kontraproduktívne. Ale ja som mala možnosť prichýliť ju.
Tak držte palce, nech ich nie je veľa, tých, čo si budú hľadať domovy.
14.3.2014
Pusinke sa narodili 4 mačiatka. Vlastne pardón - 5. Ale to 5. bolo mŕtve a nedokázala som ho oživiť. Narodilo sa oveľa neskôr, než ostatné a bolo už asi zadusené. Počas celého pôrodu som musela Pusinku držať a hladkať, inak išla za mnou a volala ma späť. Trvalo to 24 hodín. Zážitok na celý život.
Vďaka tomu, že som kedysi chcela mať chovnú stanicu, čosi o genetike sa na mňa predsa len nalepilo 🙂 Najmä dedičnosť červenej a čiernej farby (phaeomelanínu a eumelanínu), ktorá závisí na pohlaví, čiže teraz som to využila. Nemusela som pozerať ich pohlavie, podľa farby a spôsobu dedenia som vedela, kto je kocúrik, kto mačička a rovnako tak viem s 99% (nič nie je 100%) istotou, že ich otec bol ryšavý 😎 Viem aj presne, ktorý - neskôr som ho totiž odchytila aspoň šmyknúť, nech už ďalej neunúva takéto Pusinky.
Cicušky som odchovala, Pusi bola vzorná mama (ktovie, koľký krát už bola mamou), vážila som ich, či priberajú a pozorovala mačacie správanie.
2 mačičky a 2 kocúriky. Cibuľka, Fazuľka, Piškótik a Koláčik. Potravinové mená 😂 Mŕtva sa narodila Hruštička - Cibuľkine identické korytnačinové dvojča.
Ako rástli, boli všetci veľmi štíhli a dlhí. Obrovské špicaté uši, dlhé štíhle nohy a chvost, klinovitá hlava s pretiahnutým ňufákom. Akoby orientálne črty. Okrem Fazuľky, tá odišla do nového domova už ako 10 týždňová a tieto črty sa u nej nestihli do toho veku prejaviť.
Pusinka ich kojila aj po kastrácii, takmer do adopcie ju cickali.
23.7.2014
Moji krásavci, ktorých som odrodila 14.3.2014, môj veselý štvorlístok narodený úplne obyčajnej pouličnej mačke, ktorú som si prichýlila jeden studený februárový večer, všetky tieto mačiatka sa už tešia novým domovom.
Ďakujem všetkým dobrým ľuďom, ktorí sa rozhodli radšej mačičku adoptovať, ako kúpiť. Keďže mi odpadli povinnosti so starostlivosťou o mačiatka, môžem vymyslieť iný spôsob, ako pomáhať pouličným mačkám.
3.9.2014
Život však nepíše len pekné veci, samozrejme. Ďalšia dôležitá vec, ktorú som sa naučila bola tá, že nie každá adopcia musí dopadnúť dobre. Prvorodené mačiatko, krásna elegantná korytnačinová Cibuľka krátko po adopcii zomrela. Jej novej majiteľke hodil niekto do záhrady otravu a otrávili sa jej 3 mačky a 1 pes. O niekoľko rokov neskôr som sa dozvedela, že to spravil jej vlastný manžel. Tu sa potvrdzuje, že páchatelia väčšiny zločinov sú na 90% ľudia, ktorí sú obeti známi a nie akýsi "zlí cudzinci" či "vandráci" alebo "neznámi podivíni".
Útechou mi je to, že ostatní sa majú dobre. Bratia Piškótik a Koláčik išli dokonca do spoločného domova. Nikdy nebudú jeden bez druhého! 🤩
26.2.2016
V súčasnosti mám stále tie isté 3 mačky. Ale už nezamýšľam žiadne "whiskas" mačiatka vlastnej produkcie 😋
Keď mám čas, chodím radšej odchytávať túlavé mačky na kastrácie, aby sa rodilo čo najmenej mačacích bezdomovcov.
15.2.2017
Môjmu Jackynkovi som musela nájsť nový domov, tu je o tom viac.
Takže napokon mám 2 mačky - Lunu a Pusinku ❤
Začala som robiť dočasnú opateru opusteným mačičkám a hľadám im domovy. Moje cice boli po Jackyho odchode opatrné a dočasných miciek sa báli, lebo ešte pamätali jeho útoky...no postupne ich to prešlo a zabudli na krušné chvíle, ktoré im Jacky spôsoboval. Pusinka mi dokonca dočasky socializuje a učí, ako byť správna mačička 🙂