Chvostík

Raz sa stalo, že z nového domova sa stratila mačka, ktorá bola odo mňa adoptovaná. Chodievali sme ju teda hľadať a namiesto nej sme našli cca 20-člennú skupinu vychudnutých a nekastrovaných mačiek, ktoré sa tam kotili a živorili.

Vysúkali sme si rukávy, buchli sa po vrecku a začali ich prikrmovať výživným krmivom, poodchytávali a dali pokastrovať; následne sme ich vrátili späť. Medzi mačkami boli aj nejaké mačiatka, tak sme čakali, kým dosiahnu vek na kastráciu. Niektoré boli plaché - tie sme aj odchytili potom, dali vykastrovať a vrátili. Inak to bolo s Chvostíkom, ten sa voľakde zasekol a takmer si odhrýzol celý chost, ako pud sebazáchovy. Nevieme presne, čo sa stalo, ale prišiel na kŕmenie s takmer odtrhnutým chvostom, okolo ktorého boli už hnisajúce rany. Hrozila sepsa.

Na dočasku sa podujala kamarátka, ja som mala plno doma. Chvost bolo treba amputovať a okolie zrekonštruovať. Liečili sme tiež parazity, giardie, rozbité trávenie. Bol to plachý kocúrik, ktorý už bol kastrovaný a vrátený naspäť. Rekonvalescenciou a ošetrovaním sprítulnel a mohol si hľadať domov. 

Chvostík sa adoptoval k mačičke, do rodiny.